Ostrov Korfu leží v Iónskom mori a oproti nemu na pevnine je albánsko-grécka hranica. Je to subtropický ostrov, priemerná teplota v lete je 27 ° C, ale je zelený, porastený hustou vegetáciou.
My sme boli na Korfu po prvýkrát a vybrali sme si hotel len pár kilometrov severne od hlavného mesta. Už sme potrebovali oddych ako soľ, tak sme si na rozdiel od našich zvyčajných poznávacích dovoleniek zvolili leňošenie v areáli hotela a na hotelovej pláži. Čakala nás zátoka s pieskom a malými kamienkami, pozvoľný vstup do mora, príjemná čistá voda a olivový hájik, ktorý dopoludnia ponúkal možnosť nájsť si lehátko v tieni. Priemerná teplota vody je vraj v lete 21 °, pre nás jednoducho bola tak akurát. Pretože oproti pláži v diaľke bolo pobrežie Albánska, voda bola pokojná.
Čoskoro som zistila, že ja už ani neviem nečinne oddychovať na jednom mieste. Vyspatá som bola do sýta, takže som trávila teplé svitania v kresielku na balkóne a pozorovala východ slnka. Prezrela som si dôkladne záhradu nášho aj susedného hotela, zaplávala som si v mori aj v bazéne, hrali sme karty. Ale už prvý deň som mala perfektný prehľad o tom, kam sa dá ísť na výlet a kam sa oplatí plaviť loďou na najkrajšie pláže v okolí. :) (Všetci sa zhodli na tom, že sa nesmie vynechať plavba na neďalekú dvojicu ostrovovu Paxos a Antipaxos). Môj mažel však vytrvalo odolával. Sľúbila som totiž rodine, že táto dovolenka bude oddychová a strávime ju na jednom mieste. Ach jaj. Musíme sa na Korfu vrátiť ešte raz a navštíviť všetky tie krásne miesta.
Nakoniec som nevydržala a aspoň na posledný deň som prenajala motorový čln so strieškou. Dohodli sme si aj prítomnosť "kapitána", ktorý si vzal na starosť čln, aby sme my s deťmi mohli naskákať do vody všade, kde sa nám to páčilo. Navyše som sa nemusela trápiť, či sme už neprekročili albánsku hranicu, alebo či sa tesne pod vodou pri pobreží neskrývajú ostré kamene. Na mapke bolo všetko nakreslené, ale na mori nie. :)
Plavili sme sa popri pobreží smerom na sever, obzerali si hotely aj osamelé zátoky, plávali v smaragdovej vode pri bielych skalách.
Užili sme si aj riadenie člna - je fantastický pocit, rútiť sa plnou rýchlosťou šírym morom, rozrážať vodu, cítiť vodnú spŕšku, skákať po vrcholkoch vĺn a pozerať ako sa voda pení sa člnom. Milujem more!
Vydali sme sa aj na druhú stranu, okolo ostrovčekov a popod pevnosť v meste Korfu. Ponad hlavy nám pristávali lietadlá na vraj druhú najkratšiu pristávaciu dráhu v Európe. Oboplávali sme ikonický Myší ostrovček, ktorého fotografia nechýba v žiadnom kalendári či bedekri z Korfu. Ti sú úžasné a nezabudnuteľné a nezapadnú tak ľahko ako spomienky "ako sme každý deň ležali na pláži". ;)
Kapitán napriek jazykovej bariére rýchlo pochopil, že nás zaujímajú miesta, kde je "zelená voda". Modrá voda zanamená, že je tam more hlbšie a nič zaujímavé tam nie je vidieť. Zelená voda znamená, že tam je na čo pozerať pod vodou - biele kamenné zrázy, pieskové dno s morskou trávou a malými rybkami, či kamenný "útes" plný života. Šnorchlovali sme alebo sme sa len tak ponárali na takýchto miestach a naháňali rybky.
